KLAPPOVO LEZENIE

 Klappovo lezenie vzniklo v Nemecku na začiatku 20. storočia ako metóda pre liečbu idiopatickej skoliózy. Koncept vytvoril ortopéd Bernhard Klapp a následne ju rozvíjal jeho syn chirurg Rudolf Klapp. Začal sa zaujímať o chrbticu a jej zakrivenie, pričom si všimol, že počas lezenia po všetkých štyroch je chrbtica vystavený v jednom okamihu mobilizujúcemu, naťahovaciemu, posilňujúcemu, ale i korekčnému vplyvu. Hlavným cieľom pohybovej terapie skoliózy je zabránenie progresie skoliotických zmien a podľa možností aj úprav chybných zakrivení chrbtice. Dôležitým predpokladom ovplyvnenia skoliózy je náhrada zlých posturálnych a pohybových vzorcov správnymi. Rozšíril poznatky o tom, že chrbtica zaisťuje funkciu statickú a dynamickú, ale zároveň tvorí bezpečnú ochranu pre nervy a cievy. Správny postreh, že nesprávny postoj vedie k rýchlemu nárastu svalových dysbalancií medzi chrbtovými a brušnými svalmi, čo veľmi negatívne ovplyvňuje postavenie chrbtice samotnej. Ako bolo spomenuté ide o liečebnú metódu, ktorá pre korekciu chybného postavenia trupu využíva lezenie po všetkých štyroch končatinách, ktoré odľahčí chrbát a pomôže k optimálnemu vývoju svalstva. Toto lezenie slúži k trojrozmernej mobilizácií chrbtice a ku korekcii jej chybných zakrivení, taktiež k zlepšeniu svalovej sily, koordinácie a vytrvalosti. Počas lezenia sa zaťaženie chrbta rozloží medzi štyri body. Rotačné pohyby chrbtice a súčasné pretiahnutie vedie k funkčnému posilneniu svalového korzetu trupu. Cvičenie má jasné pravidlá: pohyb musí vždy začínať v presne nastavenej východzej polohe, lokomócia musí byť pomalá, plynulá, s tlakom končatín do podložky a napriameným držaním celej chrbtice. Pomocou Klappového lezenia sa optimalizuje držanie chrbtice a posilňuje svalový korzet chrbtice. Idiopatická skolióza sa pomocou Klappového lezenia úplne vyliečiť nepodarí, ale to sa doposiaľ nepodarilo žiadnemu inému terapeutickému konceptu. Viac menej prvky z Klappového lezenia sú veľmi účinné pre optimalizáciu svalového napätia v oblasti trupu, a sú preto v rôznych modifikáciách využívané v terapií skolióz a porúch držania tela.

     

     Indikácie:

  • oslabená konštitúcia, chabé držanie tela
  • hrudné hyperkyfózy, bedrové hyperlordózy, plochý chrbát
  • hrudné anomálie
  • skoliózy všetkých etiológií
  • parézy chrbtových svalov, stav po poliomyelitíde
  • osteochondróza chrbtice, stav po fraktúrach stavcov

      

      Kontraindikácie

  • zápalové ochorenia chrbtice
  • úrazy, artrózy kolena
  • kontraktúry plošky nohy s obmedzenou plantárnou flexiou
  • postihnutie horných a dolných končatín, ktoré nedovoľujú záťaž spojenú s postavením na štyroch končatinách
  • kardiopulmonálna nedostatočnosť